Chcela som spievať
o rannej rose
Slávik pil melódiu
smädné kvety otvárali kalichy
ale moje ústa boli nemé
Chceli sme spievať
poblednutí túžbou
Ja a on
Čepeľou myšlienok rozrezávajúc
spomienky z éry prežitého
Lesk našich hriechov oslepil
brániace sa city
Niekto rozvíril hladinu pokoja
V rajnici s deravým dnom
za sebou ťahal tupú bolesť
a naše neidentické partitúry nôt
Až na dne duší zostali uviaznuté slová
Neprehlušili ticho čo umlčalo lásku
Láska a bolest k sobě nerozlučně patří, krásně vyjádřeno.
Ani si netroufám to přesnout do poezie:-)))-