– stvorené 20.5.2007 –
Po pozviechaní z poznania, že pieta rúca
a zo sladkého nektára sála jed,
vidím hradské, čo káže duša lietajúca,
tie cesty v hroby, čo poznám naspamäť.
Med ma odvliekol obďaleč, pod bralo rova,
to mám mať za to, že bol som za mier,
mok je lahodnejší – hľa, chvíľa staronová,
keď duša blaží a tají sa pod pancier.
Tak dlho som čakal na chvíľu ako túto
– nebyť viac trestancom štipľavých prútov,
až strácam slová, nevládzem rozdúchať plameň,
nuž čakám len, kedy mi nastane amen.
Vítej na Sůvičce. Pochopila jsem to správně, že básník prchá před ostny hněvu na hřbitov se sklenicí medu, kde zajídá své splíny a čeká na ještě horší? V češtině mi to zní trochu komplikovaně, ale to je třeba tím, že si nejsem jista významy některých slov.
Díky. :-) Áno, presne tak. Akurát med mal predstavovať medovinu.