– stvorené 6.9.2005 –
Končeky prstov pristali na perách
a zívanie stalo sa snívaním.
Voniaš po malinách, višniach a ružiach,
ja neviem len, ako sa ubránim.
Predtým zachránené slzy sa tratia,
keď láska prestáva byť maznaním
a ty sa obraciaš v horlivú ženu,
akej sa odjakživa nestránim.
Odpusť, že láska stala sa zámenou
a ja ti hanbou neviem prísť na meno.
Čistá lyrika, moc pěkné. V tom se zdáš jistější než v existencionalismu.