Vnímať anjelov sa dá
no treba k ním vystúpiť.
Že ako?
S vínom naším v krku ak pracujeme
preisto potom počuť ich budeme
A do miesta medzi očami
vír, ktorý dostreďuje
obrazy anjelov nám sprostredkuje
ja sám neviem robiť toto
bo vôbec neusilujem o to
Pani Barbara tá žena volá sa
ktorá v knihách o tom presvedčuje ma zasa
Pondelok, – deň Luny to je
premenu moju v básnika to spôsobuje
a vír jadrový
ktorý do vrcholu hlavy priráža
ten celkové pochopenie do nás vnáša.
Anjeli od nich ako blázni vyzerajú.
Či toto vôbec potrebné mi je?
Veď aj tak atakujú moje podvedomie.
Sú tu teda oni isto
No adresu svoju nechajú len hmlisto
Aj ich anonymi však stačia nám
bo človek teraz učí sa byť sebou sám.
To, čo ich od nás v diaľke zdržuje
Je len vývoj náš, ten to potrebuje.
Pomaly však doba nadchádza
Keď anjel náš už do vedomia vchádza.