Rozprávajme

4. července 2014, autor Martin Užák,

– stvorené 6.1.2005 –

O úhyboch nosených v nerovnom vnútri
i pamäti, čo stojí za spomínanie.

O príjemnostiach, čo povolí šťastena,
nie však o soli, čo roní prianie.

Buďme tu spolu – nie iba ty, iba ja;
polámme pletené z oštár prútie.

Jednakou rečou sa povznesme obaja
a rozprávajme po zostarnutie.

Zařazeno v kategorii Poezie

Počet komentářů na “Rozprávajme” - 2

Eva (6.7.2014 (13.08))

Nevím, zda dobře chápu jemné nuance slovenštiny, ale připadá mi, že si báseň místy protiřečí. Pokud si s někým "rozprávím", tak kvůli tomu, aby se mi ulevilo na duši, abych si srovnala myšlenky, tudíž se nevyhýbám ani "soli". Nie iba ty - proč ne? A proč až po zestárnutí? Je to spíše komplikované, než osvobozující a povznášející.

Martin Užák (10.7.2014 (10.36))

Zdravím. :-) ťažko povedať - je pravda, že niektoré slovné konštrukcie majú v CZ a SK jazyku iný význam. Tu ide o "soľ, čo roní prianie", čím bolo myslené rozprávanie o nesplnených snoch. Lepšie by možno bolo rozprávať o ľahšie splniteľných snoch, ktoré sa dajú splniť dvomi ľuďmi, kt. sa spolu rozprávajú. "Nie iba ty" - to je vytrhnuté z kontextu; hneď predtým je uvedené "buďme tu spolu" a hneď za tým "nie iba ja". Tým bolo myslené, že na skutočné rozprávanie je treba dvoch ľudí - aby bol človek nielen naslúchaný, ale aj naslúchajúci. "Po zostarnutie" - rozprávať, kým je čas. V starobe je na všetko na prvý pohľad veľa času, no veľa starších ľudí prepadáva pocitu, že ich čas sa iba kráti. Musí to byť zrejme hrôzostrašný pocit... Komplikovanosť - to je pravda, a možno aj dôvod, prečo som s tým kedysi trhol a dnes sa už len vraciam k starým básniam a netvorím nové. Díky za kritiku, cením si ju! :-)

Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a