Duchovné drobnosti – Deti


24. září 2014, autor teoretik,



Toto je tiež veru veľká téma. Ale ako ju začať, keď ja som zatiaľ nebol ani rodič, ani učiteľ, ani vychovávateľ? Nuž, asi si budem pomáhať pozorovaním okolia.

 

Astrologicko-pravzorovo môžeme detstvo rozdeliť do troch sedemročných období.

.1.) mesačný vek – 0 až 7 rokov – škôlkari

.2.) merkúrsky vek – 7 až 14 rokov – školáci

.3.) venušanský vek – 14 až 21 rokov – stredoškoláci

Najčastejšími problémami pri výchove detí sú asi také veci, že deti si často vymýšľajú, klamú, sú neposedné, ja tomu hovorím tak ľudovo, že lezú, či brnkajú na nervy. U učiteľov, ktorí niekoľko hodín denne musia držať na uzde „stádo opíc“ som sa viackrát stretol s názorom, že oni tie decká nenávidia. Proste nervovo to nezvládajú. A keď psychiatrovi poviete slovo „učiteľka“, tak Vám na to povie, že to je jedna z jeho diagnóz. Kedysi ma napadla aj taká trošku „kacírska“ myšlienka, že učitelia by sa mohli naučiť hypnózu a vždy, keď decká na nich vybalia vyrušovanie, nervobrnkanie, tak na ne zaútočiť „umelým spánkom.“ V školskom slangu sa takýmto učiteľom hovorí tuším „uspávači hadov.“

 

Pamätám si na jedného pána učiteľa zo strednej – vykladal učivo monotónnym hlasom a veru oči mi často kvalitne klipkali. Nuž, u hypnózy treba spomenúť, že niektorí bádatelia ju považujú tak trochu za duševný zločin, učiteľ tak môže do povedomia, do nekritickej úrovne zatlačovať rozvíjajúcim sa deťom nechtiac aj nejaké tie kaly, nečistoty. A tých tam je vďaka dnešnej nerváckej, prefilmovanej, prepočítačovanej, preluxusnej dobe už viac ako dosť. Ako teda u školákov riešiť toho neposedného Merkúra, ktorý ich naplno ovláda? A ako si majú učitelia rýchloregenerovať svoj nervový systém, aby vládali učiť aj bez nervových liekov? Oni vlastne učitelia vedia, ako psychologicky na deti pôsobiť, veď sa to učili roky v škole.

 

Kde teda majú vziať síl na to, aby mohli techniky výchovy nasadiť v celej svojej nádhere? Ako prvé ma napadli dve čakry, ktoré ovládajú náš nervový systém – žalúdková žltá 10 lupeňová čakra manipura – tej patrí vegetatívny nervový systém a 3. oko, t. j. dvojlupeňové indigové centrum adžna, ktoré riadi náš centrálny nervový systém. Tieto dve čakry učiteľov sú teda zrejme najviac atakované neposednými deťmi. O tie by sa asi mali učitelia najviac starať. Tak najjednoduchšie prikladaním rúk na ne, či vdychovaním žltej, indigovej farby, vizualizáciou roztáčania čakier, spievaním mantier – pre žltú čakru je to RAM, pre indigové ÓM. Alebo očnými cvikmi je možné tiež rýchloregenerovať nervové sily. V očných bulvách a dráhach vlastne spracovávame slnečnú silu, ktorá je dôležitá pri celkovom liečení, udržovaní zdravia.

Ešte ma napadlo, že decká vedia statočne atakovať nervy učiteľov, rodičov aj zvukmi, hlasom.

Čakrálne uši patria modrej krčnej čakre Višudhe, takže cez uši decká rozorvávajú učiteľom aj celú oblasť krku, kadiaľ prechádza kopec nervov, krk je považovaný aj za akési nervové koryto. A tak modré svetlo môže pomáhať učiteľom roztáčať krčnú čakru a celkovo ukľudňovať rozjatrené učiteľské nervy. V cvičeniach či-kungu som narazil aj na tzv. „korytnačí cvik“, ktorý je vlastne vyťahovaním a zaťahovaním krku (podobne, ako to robieva korytnačka), ten je tiež vhodný na ozdravenie svalstva a nervov krku.

 

Hm, ja sa tu stále zaoberám zdravím, energetizovaním učiteľov, a na zdravie detí akosi zabúdam. V literatúre som narazil na pár poznámok, že alternatívne metódy liečenia skúšali aj na deťoch. Napr. v USA liečili žltačku u detí kúpeľmi v modrom svetle, alebo v bývalom ZSSR skúšali nahradzovať v školách biele lampy fialovými, aby tak podporili duševný vývoj detí. A ešte tu práve čítam v knižke o či-kungu, že v Číne skúsili s deťmi cvičiť čikungové očné cviky a výsledkom bolo, že prípady očných porúch u týchto detí boli veľmi vzácne.

 

Reiki – ďalšia metóda vhodná aj pre deti. Viacerí reiki majstri mi potvrdili, že liečili pomocou tejto metódy deti, a mali pozitívne výsledky.

 

A ako je to s aurou u detí? Nuž, deti do 7 rokov, ktoré sú ešte v mesačnom veku života, majú svoje hmotné telíčka také akoby obláčikovo zaguľatené (táto obláčikovosť je totiž mesačnou tvarovou signatúrou) a podobne je to aj s aurou a čakrami týchto detičiek. Aura je jemnučká a veľmi veľká, citlivá, ľahučko prijíma podnety zvonku, čakričky su guľaté. Mesačný, vodný živel sa prejavuje plačom.

 

U školákov na základnej škole, keď sa výchovy dieťaťa zhostí archetyp Merkúra, tak telo hmotné začne rásť do výšky, aj keď podľa mojich fotiek zo ZŠ sme asi tak do 4. ročníka (10 rokov) boli všetci ešte tak detsky do tváre zaguľatení a zoštíhľovanie a prudký rast do výšky začal až dakedy v 5. ročníku., teda medzi 10. až 11. rokom života, t. j. na vrchole merkúrskeho obdobia (10,5 roka, 2. stupeň ZŠ) života. Auricky školák zapína na plné obrátky telo mentálne, t. j. intelekt (nasávanie informácií, práca s nimi vo forme znakov, písmená, číslice, písanie, čítanie) a používajú na to hlavane merkúrsky blíženecké orgány – ruky – písaním, hrou na hudobných nástrojoch, výtvarnou činnosťou, ale už aj športom.

 

Puberta, t. j. dospievanie, vek ružovej Venuše. Pamätám si zo základnej školy, že na jej konci v 8. ročníku (som z generácie 8ročnej základnej školy) sme už boli venušansky, t. j. ružovo, citovo, pohlavne prebudení. My chalani sme už mali zmutované, zhrubnuté hlasy, atletické, športové, vysoké postavy, dievčatá mali už naliate prsia, vytvarované boky, a obe pohlavia už tvorili pohlavné bunky. No a auricky sa nám už začalo prebúdzať tzv. astrálne telo, ružová 4. úroveň aury, ktorá má svoje centrum v hrudníku, poblíž srdca. T. j. ľúbostná úroveň.

 

Spoločensky sme si začali pestovať odbornosť – rozišli sme sa na stredné školy študovať veci profesionálne, každý podľa svojho gusta, alebo možností. Nuž, a ukončením štúdia na stredných, učilištiach, či gymnáziách dakedy v období vrcholu venušanského veku (17,5 roka), sa nám, ako aj všetkým dnešným mladým ľuďom končí ako tak detstvo. Samozrejme, venušanská fáza detstva ešte 3 roky doznieva, kým sa v 21. roku života nezhostí človeka slnečný princíp bytia – teda dospelosť.







Zařazeno v kategorii Četba na pokračování, Duchovné drobnosti, Postřehy





Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a




Copyright © 2010 Literární net Sůvička