Z rán do rán

– stvorené 28.5.2007 –

Záblesky tieňa sa rozostúpia,
zostaneš na margu zlého sna,
kde cesta zo zvyku sa trestá
a zášť odchádza zo svojho miesta
v rána naplnené slzavou hmlou,
až zmýšľanie stratí sa v zajatí.

Pri napĺňaní dňa pochmúrnosti,
ak si tienite, tak vždy obaja,
nieto čŕt tvárí, sú iba vrásky,
čo pokrytecky vedú do raja,
kde chladné teplo a čierny jazyk
kážu vám zároveň, jak sa má žiť.

Tváre tvojho zvráteného sveta
pradávno prerástli hranice možností,
jedna chmúrna, druhá snivo lieta,
znakom však rovnakým bôľ je až do kosti,
bo raz si holubicou a raz hadom jedu,
a rany ťa z rán do rán raneného vedú.