Duchovné drobnosti – Láska a nenávisť

No, toto sú veru dve silné témy. Prejavy týchto dvoch pocitov v bežnom živote poznáme. Láska sa prejavuje slasťami, radosťou, úsmev a podobnými príjemnými vecami a nenávisť čímsi zúrivo bojovným, krutým, ničivým. A ako sú zhmotnené láska aj nenávisť jemnohmotne, v našich aurických telách a v ich prislúchajúcich nebeských sférach? Základná farba lásky je ružová. Keď milujeme, tak v sebe modelujeme ružové útvary, ktoré majú buď tvar obláčikov, či pučiacich kvetov.

A keď myslíme na milovanú bytosť, tak tieto sladké mráčiky jemných energií posielame k objektu našej lásky. Tieto útvary sú schopné prekonať aj veľké vzdialenosti, a keď dorazia k cieľu, tak začnú okolo neho obiehať a pritom ho jemne orosovať sladkou, ružovou kvapalinou. A vtedy sa človek cíti byť milovaný.

Samozrejme, že k týmto ružovým útvarom môžeme dávať aj prímesy iných farieb. Keď ľúbostný pár zamieša do vzťahu aj dotyky, objatia, bozky, pohladenia, proste erotiku, tak k tým ružovým prúdom a mráčikom primiešajú aj oranžovú farbu a keď im vášeň prerastie až do pohlavného spojenia, tak to už medzi nimi prôdí aj červeň. Do ružovej lásky môžeme namiešať aj studené farby, to asi v prípadoch, keď majú obaja zaľúbení celospoločenské záujmy, ako sú profesia, zamestnanie, t.j. pracujú v tom istom odbore. To by mi zaváňalo primiešaním modrej.

Ak majú obaja v páre aj rovnaké sociálne, či svetonázorové, politické náhľady, záujmy, to už asi namiešávajú aj indigo do ružovej. A napokon fialovú miešajú do ružovej ľudia, ktorí majú spoločné duchovné a náboženské aktivity, názory.

Ľudovo povedané – ružovo fialový pár chodieva spolu do kostola, modlieva sa a je cudný a červeno – ružový pár zrejme holduje krčmám, diskotékam, a sexuálnym hrátkam. Samozrejme do tej nosnej ružovej vlny lásky môžu ľudia namiešať aj iné farby a tvary, informácie. Napríklad muži ženám často vyhadzujú na oči, že ich ľúbia len pre peniaze. Teda ako zdroj hnedého, hmotového, materiálneho, zemského živlu.

Ale zase aby som bol rovnovážne spravodlivý, muži vraj ľúbia väčšinou ženy, ktoré spĺňajú ideál krásy a sú sexuálne povolné. Astrologicky akoby muži do lásky ponárali hlavne zlatožltého Leva. A v predošlom prípade žien to pasuje na znamenie Býka, lebo ten v sebe spája zemský živel, ružovú Venušu, a aj slová peniaze, majetok, bohatstvo.

Druhov lásky je veľa, ľudia sa môžu milovať medzi sebou rôznorodo, napr. materinská láska, rodičovská láska, bratská láska, kamarátska láska a iné. Ale milovať môžeme aj zvieratá, rastliny, hmotné veci, či rôzne ideály.

Všade sa hovorí, že lásky je málo, avšak môže sa stať, že to s láskou môžeme aj prehnať. Kedysi som čítal, že u zamilovaných ľudí našli v tele istú chemickú látku, jej názov neviem, ktorú majú v sebe aj blázni. Teda akoby z prílišného vyžarovania ružovej lásky mohol človek normálne aj zblbnúť.

Napokon keď nás niekto priam fanaticky, posadnuto miluje, teda nás príliš silno oblieva ružovými prúdmi energie, tak to začne byť pre nás nepríjemné a začneme od toho človeka bočiť, brániť sa prílivu ružovej hmoty od neho. Auricky to môže byť najskôr asi tak, že sa oboženieme akýmisi valmi, hradbami vymodelovanými z jemných energií a tie ružové energie od toho druhého do seba nepustíme. Ba začnem sa snažiť, aby ten druhý nám už žiadnu ružovú hmotu, či kvapalinu neposielal. Napríklad mu začneme ubližovať, útočiť na neho , pohŕdať ním, všeličo mu vyčítať, odháňať ho.

Auricky to potom vyzerá tak, že do neho hádžeme kadejaké nepekné útvary, chrchle,

ostne, blesky, ktoré sa lepia, zabodávajú do aury a poškodzujú ju, trhajú, zanášajú slizkým, temným , šedým, či kalným jemnohmotným odpadom.

No a takto som sa presunul k opisu toho, ako vyzerajú nenávistné, temné, zlé pochody medzi ľuďmi. Útočník takéto poškodzovanie aury môže robievať aj so zámerom koristenia, či upírskeho vysávania jemnej energie. Najčastejšie sú 2 také  kanály – cez žalúdok a cez oči. Keď človek frfle, tak sa zahákne do žalúdka toho druhého a odtiaľ rve jemný, nervový éter. Keď človek má také unavené, vysávačové oči a hovorí ticho, nudne, tak nám vysáva energiu cez oblasť očí.

Alebo upír zarypne nejakou dráždivou poznámkou do svojej obete a tá začne zúriť, nervačiť, teda špliechať, vrhať červené, bojové energie, ktoré sú pre upíra zvlášť chutnou delikatesou. Takéto kalné, šedé, tmavočervené energetické pochody medzi ľuďmi sú časté aj v bežnom , dennom živote. Avšak keď človek dokáže do týchto pochodov namiešať aj čiernu bioplazmu a tú vrhať do blížnych, tak to je už veľmi vážne, lebo to je už krutosť vyššieho levelu, toto dokážu už len ťažkí, bezcitní zločinci.

Je tu ešte jedno také porekadlo – "Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje." Tu akoby z nebeských výšin prúdilo čosi ako zmiešanina lásky a prísnosti. Hm, milovať prísnosťou dobre vystihuje pojem výchova. Výchovu potrebujú nielen deti, ale aj dospelí. Najskôr asi fialová bude farbou výchovy. Ak teda ružovo milujem svojich blížnych a namiešavame do nej výchovnú fialovú, tak sa to možno navonok bude zdať trochu temné, ale vo vnútri tým našich blížnych vlastne zušľachťujeme.

autor Rudolf Ovsianka