Duchovné drobosti – Viera

Toto slovo je v náboženstvách, hlavne v kresťanstve často spomínané. Ako by sa toto slovo dalo vysvetliť pomocou jemnohmotných, ezoterických náuk? Vizualizácia, viaczmyslová koncentrácia, kabala. Myšlienková, pocitová predstava, ktorá sa stáva realitou. Každý človek ma svoju vlastnú vieru.

A nemusíme o viere hovoriť len v súvislosti s Bohom, veď aj ateisti majú podľa mňa svoj druh viery. Náboženský založení ľudia veria, že existuje bytosť, ktorá všetko spája do jedného celku, je teda všadeprítomná, vševediaca, všemohúca, teda je to Boh.

A ateisti zas veria, že takáto bytosť neexistuje, teda nikto taký veľký zjednotiteľ neexistuje. Žeby teda verili v samostatnú rozdelenosť jednotlivých oblasti bytia?

Ja by som povedal, že v čo človek verí, to sa pre neho stáva skutočnosťou. Viera je

akoby základom našich činov. Viera bez skutkov je mŕtva, píše sa v biblii.

Sugescia, hypnóza, to sú slova, ktoré nám pomôžu osvetliť vieru. A ešte lepšie je spojiť ich do 1 pojmu-hypnoticka sugescia. Pri nej sa človek dostane do stavu, kedy sa éterická hlava akoby vysunula, odklonila z pevného upnutia na hlavu hmotnú a vtedy sa do hmotnej hlavy dá zaviesť hypnotická sugescia – teda príkaz vo forme jemnohmotného útvaru, ktorý obsahuje rôznorodé informácie, myšlienky, pocity, presvedčenia.

Nuž a tento útvar prevezme kontrolu nad hmotným telom človeka a vlastne aj nad jeho jemnými článkami teda telami citovými, myšlienkovými. Samozrejme éterická hlava sa po čase aj sama, alebo na príkaz hypnotizéra vráti spať do hmotnej hlavy.

Nuž a ta vložená hypnotická sugescia sa pričlení k programom, teda presvedčeniam, k systému viery, ktoré už v hlave sú, ktoré sme si tam v priebehu života vytvorili, uložili. Rôzne naše viery, presvedčenia si môžu aj odporovať a tak často mávame dve, či aj viacero odporujúcich si vier. Napríklad raz nám v hlave vládne viera, že Boh neexistuje a inokedy prevezme kontrolu viera v ateizmus.

Takéto odporujúce si konflikty vier v našej hlave náš pri príliš silnom rozpore môžu doviesť až k psychiatrickým diagnózam ako sú napríklad schizofrénia, či ešte aj viac – frénia (tušim sa to vola oligofrénia). Je teda na nás, aby naše viery v hlave boli ako tak +- jednotne, aby sa nám nebili, ale ako tak spolupracovali.

Rudolf Ovsianka