Hypnóza

Ako začať jednoducho a zrozumiteľne túto tému? Názov Hypnóza je odvodený od mena boha Hypna, ktorý bol v antike bohom spánku. V novšej dobe mala hypnóza pomenovanie „mesmerizmus“, po rakúskom lekárovi Franzovi Mesmerovi, ktorý túto techniku znovuobjavil pre moderný svet, ale bol za to vysmievaný, považovaný za podvodníka. Skúsim si na hypnózu posvietiť z hľadiska duchovného, ezoterického.

Hypnóza je vlastne ovládnutím hlavy človeka iným človekom. Čo teda všetko v hlave okrem mäsa, kostí, orgánov máme?

Podľa astrológie, v hlave sídli, hlavu ovláda znamenie Barana, ktorému patria veci ako myšlienka, vodcovstvo, osud, charakter, hlavné životné plány, priebojnosť, silná vôľa, ohnivý živel, mužnosť. Keď teda hypnotizérovi odovzdávame nášho baránka, tak mu dávame aj možnosť vplývať na všetky tieto baranie záležitosti v našom živote. Samozrejme každý z nás má svojho baránka vypestovaného podľa seba a neznamená, že keď ho dáme do rúk hypnotizéra, že on môže s ním robiť čo chce, ten náš baránok mu dovolí len niečo. Teória hypnózy však vraví, že práve ľudia silnej vôle sú najlepšie zhypnotizovateľní a naopak – ľudia slabej vôle sú mizernými médiami. Takže, keď má človek silného baránka, tak s ním hypnotizér narobí divy, kým človek so slabým baránkom pri hypnóze nestojí za veľa. Hm, je to akoby hypnotický paradox, kedy človek, ktorý je v bežnom živote ľahko ovládateľný, teda má slabého baránka v hlave, tak práve tento človek po vyvedení do hypnotického stavu kladie veľký odpor, jeho baránok je vtedy zvlášť tvrdohlavý, vzdorovitý, nepoddajný. Možno je to tým, že človek slabej vôle, ktorý je v tomto svete veľmi poddajný, vlastne rád uteká do svetov duchovných, duševných a tam si buduje svoju silu, svoje sebavedomie. A keď potom takéhoto poddajného človeka hypnotizér vyvedie vlastne do svetov duše a ducha, tak nemá šancu niečo rozkázať médiu. Kým človek silnej vôle v tomto svete je vlastne po vyvedení do vyšších svetov slabochom, hypnotizér môže v ňom slabého baránka tohto človeka ľahko ovládať.

S čím ďalším ešte pracujeme pri hypnóze? Nuž, máme v hlave jemno hmotný, kužeľovito sa točiaci vír, ktorý má indigovú (t.j. modrofialovú) farbu a volá sa aj 3. Oko alebo čakra Adžna (v preklade znamená „príkaz“). Takže pomocou tejto čakry vydávame celému nášmu bytiu príkazy. Pri hypnóze sa nám tejto čakry zmocní hypnotizér a vydáva do nej príkazy. Toto ovládnutie Adžny sa vykoná tak, že hypnotizovaný človek sústredí svoj pohľad na nejaký bod, ktorý určí hypnotizér a načúva popritom slovám hypnotizéra. Ezoterici, jasnovidci ďalej tvrdia, že človek má uprostred hlavy medzi očami vnútri v lebke akýsi tajomný bod. Tento bod je podľa jedných čierny, nedostupný ani pohľadu jasnovidca, podľa iných sa krásne trbliece. Čo spôsobuje tento bod? Nuž, keď je uložený vnútri v lebke, tak máme v tomto fyzickom svete bdelé predmetné vedomie, slobovnú vôľu. Pri navodzovaní hypnózy sa tento bod vysúva von pred oči. Preto má zhypnotizovaný človek taký akoby tupo zasnený, neprítomný pohľad, on vlastne uprene hľadí, zíra, čumí na tento svoj tajomný bod. Bod je v područí hypnotizéra a ten do bodu vysiela svoje slovné príkazy, myšlienky, pocity. Médium (t.j. zhypnotizovaný človek, umelo uspaný) toto všetko vníma a aj citlivo na to reaguje. Keď je na konci hypnotizovania vydaný príkaz na prebudenie sa, tak tajomný bod vhupne späť medzi oči do vnútra lebky média a človek je opätovne bdelý, je sám sebou.

A čo povedať na kvalitu hypnózy? Nuž, psychiatri ju v klinickej praxi používajú, isto majú s ňou aj výsledky. Niektorí iní duchovní bádatelia považujú hypnózu za zločinnú techniku. V každom prípade si hypnotizér musí dávať pozor, aby médiu nezaviedol už aj púhymi myšlienkami nejaké tie duševné kaly do tela, do jemných tiel.

A čo autohypnóza? Kedy je človek sám sebe hypnotizérom aj médiom? Myslím, že každý človek je po celý život sám sebe hypnotizérom, aj sugestológom. Celý život si zavádzame do hlavy rôzne tvrdenia, presvedčenia a tie potom vytvárajú v našich životoch rôzne záležitosti. Možno aj krvácajúce stigmy na rukách, nohách, ktoré mali rôzni svätci sú výsledkom priam až dlhoročných rozjímaní nad krížovou cestou Krista, kedy človek opakovaním tých istých slov, viet, napríklad tajomstiev svätého ruženca si vlastne navodzoval akoby polovedomú sebahypnózu. Nuž, a Baránok toho človeka si to napokon vysvetlil tak, že vydal telu hmotnému rozkaz na uskutočnenie krvácania z rúk, chodidiel.

Hm, musíme si veru dávať pozor aj na náš bdelý život, na naše činy, slová, myšlienky uskutočnené počas plnej bdelosti, pretože keď noc čo noc uľahneme na lôžko a zaspíme, tak v spánku sa nám náš bdelý život vracia a zo zážitkov celého dňa sa stávajú hypnotické sugescie, ktoré v hlave tvarujú nášho baránka, dobiedzajú do neho.

A čo veštby? Že by sme aj tie mohli považovať za hypnotické sugescie, t.j. spánkové návrhy? Človek môže mať v sebe nábehy na to, aby sa mu v živote udiali také, či onaké veci. A veštec si tieto nábehy rôznymi postupmi prečíta a nahlas ich pomenuje, vysloví. A tak dodá tým nábehom silu, priebojnosť a šup, už sú realizované, uskutočnené v živote človeka. Hm, je to taká popletená robota asi s tým veštením. Človek si môže svoje temno v sebe držať na uzde, ale vplyvom temnej veštby sa mu to môže vymknúť kontrole. A naopak – vplyvom príliš dobrej, sladkej veštby môže človek zlenivieť. Prestať bojovať proti temnu v sebe. A príde vytriezvenie zo sladkej veštby.

Aj veštcov môžeme považovať za hypnológov, umelých uspávačov. Spontánnu hypnózu na sebe, či na iných robievame sem tam asi všetci.