Jozef Urban: Môj kamoš Ondro

Môj kamoš ondro je farboslepý, ale zelené mozgy

rozozná spoľahlivo a spoľahlivo ich neznáša.

Kedysi plakával na nesprávnych hroboch.

Teraz mlčí na správnych. Poznal smrť, preto

číta dobré knižky. Nosí kravaty od svojho kámoša

maliara D.D. Na taký originál sa nedá ani obesiť,

lebo krása robí z predsavzatí výkriky do tmy.

Ondro má frajerku, ktorá vie o živote svoje.

Raz nám veštila z kariet. Kopa nechutných symbolov,

Inferno medzi šálkami. Vraj mám byť optimista.

Bolo by to smiešne, keby to nebolo nutné.

A Ondro už vie, ako sa odtiaľto odporúča.

Preto píše vtipné básne, chová strašne chlpatého

psa a pravidelne chodí k zubárovi. Spraví si čiarku

za každého démona, ktorý sa mu vyhráža.

Z Ondra by bol dobrý prezident. Keby mu atentátnik

Odstrelil pol hlavy ako Kennedymu, šiel by ju hľadať.

Naveky podmienečne živý, jasný, sám.

(Prolog z knihy Ondrej Kalamár: Bezdotyková fáza času)

Zařazeno v kategorii Půjčovna myšlenek

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a