Za súčasna


25. listopadu 2013, autor Martin Užák,



– stvorené 10.7.2008 –

 

Odhodil svoju obnosenú košeľu
i drevené náramky, čo krášlili mu paže,
ale posadil sa k opustenému pňu,
do ústrania, kde sa nikomu neukáže.

 

Tak sedí ta sám, sedí a dumá,
nevediac, akou vybrať sa cestou,
bo spomína, akým bol veselým,
neznajúc, prečo náhle je bez slov.

 

Tí, čo radili mu zabudnúť na peň,
hľadieť na čaro letných hviezd a obzor ďaleký,
všetci tí, za ktorých niesol pochodeň,
všetci tí – a teraz to vie – odišli naveky.

 

Až za súčasna konečne vidí,
že pňa by tu nebolo, nebyť pochodne,
že tie známosti mali ráz hadí,
a že tak ako predtým… nutne zabudne.







Zařazeno v kategorii Poezie





Počet komentářů na “Za súčasna” - 2


    Eva   (27.11.2013 (20.19))

    Pěkně zveršováno a hlavně: Je to naprosto srozumitelné! K čemu vytvářet komplikované obrazy, kdy tomu běžný čtenář nerozumí. Což právě u této básně není. Dobrá práce.


    Martin Užák   (29.11.2013 (21.23))

    Díky Evo. Žiaľ, tých komplikovaných obrazov mám v zálohe viac ako tých na oko zrozumiteľnejších. Všetky tie básne majú 3 až 9 rokov a niektorým po tom čase nerozumiem ani ja.



Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a




Copyright © 2010 Literární net Sůvička