Minca

– stvorené 13.3.2007 –

Zabudnuté lupienky slepých lások
zapravili sa do tmavej zeme,
svetlo nočných lámp malo prísť len na skok,
prečo zostalo, si nepovieme.

Tak sedí tu on v chlade, až sedí sám,
len pustota sa ním zvykne vláčiť vpred,
ja zazerám naň, i keď sa nedívam,
pohľadov takých dostáva nespočet.

Z hlučných slov stala sa nemá veta,
žalospev vystriedal rané veselie,
spomína, lež seba nepamätá,
jazykom raz spevným už viac nemelie.

Až s ním poznávam, že minca má dve strany,
či dno a či výslň, to iní povedia,
zaráža ma však ten výjav vytrestaný,
že zjavné dno sa dostalo do popredia.