Zhromažďovanie, vyhadzovanie starých vecí


5. září 2015, autor teoretik,



Niektorí ľudia majú takúto tendenciu nielen, že nevyhadzovať staré veci z domu, ale ešte aj zbierať kade tade od iných ľudí veci, ktoré už sú na vyhodenie, ale takýto človek ich zoberie so slovami, že však to je ešte dobré, to sa zíde. Nuž a na 2. strane sú tu ľudia konzumne zmýšľajúci, pre ktorých je stará vec na vyhodenie už napríklad mobil po polroku používania, lebo na trhu práve vyšiel nový typ nadupaný novými funkciami a tento je už na používanie o ničom, musia mať ten novší, lepší. Podobne to môže mať takýto človek konzumista nielen s vecami (elektronika, auto, nábytok, oblečenie a pod.) ale dokonca aj so zvieratami (odhadzovanie domácich maznáčikov – psíkov, mačiek a podobne na ulicu, do lesa) a vlastne aj s ľuďmi. 

 

Najčastejšie si muž nájde frajerku mladšiu od manželky, lebo táto je už stará, alebo aby som bol rovnovážny, manželka si nájde iného, lebo tento iný zarába viac peňazí, má luxusnejší dom, auto, dovolenky. Alebo sú aj prípady odhadzovania detí – potratom, alebo do detského domova, či absolventov škôl. Alebo zbavovanie sa chorých, či starých ľudí do ústavov, domovov dôchodcov.


V prípade zhromažďovania starých vecí akoby šlo o "komunistický štýl života", lebo ak si dobre pamätám, tak práve v čase komunistickej éry bol nedostatok tovaru a mnohé tovary boli oproti dnešku drahé a tak všetko muselo čo možno najdlhšie slúžiť, ak sa to pokazilo, dalo sa to opraviť, alebo aspoň nechalo doma na náhradné diely.  

 

No a tento náš milovaný kapitalizmus, ktorý tu máme, nás naopak novinkami, reklamami, zlacňovaním tovaru (akcie, výpredaje) núti k vyhadzovačnému spôsobu života.

 
Kde je teda ten rovnovážny bod, kedy si ešte nerobíme z domova smetisko, ale ešte nie sme ani prirýchlí vyhadzovači vecí? Čo sa deje jemnohmotne duševne a duchovne, keď sme "zberači" a "vyhadzovači"? Keď s hmotnými vecami okolo nás pracujeme, dívame sa na ne, berieme ich do rúk, tak ich aj oblievame rôznymi svojimi aurickými prúdmi, či jemnohmotnými útvarmi, v ktorých je zapísaná aj informácia o nás, o našich náladách, myšlienkach, pocitoch, činoch. Akoby sme tam celkovo ponárali svoje vedomie. Toto nami vytvorené vedomie ponorené do hmotnej veci má napokon snahu sa na nás, ako na svojho tvorcu napojiť, vrátiť sa k nám.

 

Vytvoriť jemnohmotný kanálik medzi tým predmetom a nami. Keď sme teda zberačmi cudzích vecí, tak sa napájame aj na aurické, jemnohmotné štruktúry, teda formy vedomia, ktoré tam predchádzajúci vlastník ponoril, a cez kanáliky toho predmetu sa napájame aj na pôvodného majiteľa. V čarodejníctve sa toto využíva na woodoo, v psychotronike tiež na zisťovanie informácií o majiteľovi predmetu. Katolíci majú na toto pojem relikvií svätých.  

 

Nuž, v prípade predmetu po neznámom majiteľovi nevieme, čo tam ten človek ponoril, aké myšlienky, pocity, informácie a ani nevieme aký je ten človek, na ktorého získame napojenie. Ohodnotiť by sme to mohli napríklad aj rozjímaním nad tým predmetom, tým, že ho zoberieme do rúk a zamyslíme sa. Alebo napríklad aj kyvadlom omerať aurické hodnoty daného predmetu. Ak tam nameráme kopec čierneho svetla, tak vieme, že predmet bude na nás pôsobiť negatívne.  


V praxi, ako tak sledujem, tak zhromažďovacími bordelármi sú väčšinou muži a rýchlymi vyhadzovačmi ženy. V domácnosti ženská Panna čistotnica má na starosti obytné priestory, ale jaksi neviem naisto astrologicky osignovať mužov, ktorí majú v domácnosti väčšinou na starosti pivnice, kam sa odkladajú staré veci a kde muži ako kutilovia v domácej dieľni trávia viac času ako ženy. Napadá ma ako prvé recyklačno-odpadové znamenie Rýb, ktoré si je s Pannou opozitne doplnkové.

vyhazovanie

Vyhadzovači sa tak môžu potýkať s panenskou temnou stránkou  -malichernosťou, kedy odstraňujú zo svojho okolia všetko, čo má už aj drobnulinkú chybičku.
Zberači naproti tomu majú rybie súcitné zmýšľanie – je im ľúto vyhodiť starú vec, alebo dovoliť iným, aby ju vyhodili, lebo ešte aj v starej veci vidia pozitívny, blahodárny potenciál.  

 

Temnotou Rýb je nemravnosť. Nuž, človek príliš obklopujúci sa hmotným odpadom vlastne aj vo svojej aure kumuluje temné, chrchľavé, slizké jemnohmotné útvary a môže to napokon prerastať aj do nízko morálnych činov. A tu nemusím mať silo-mocou na mysli len bezdomovcov, Rómov, narkomanov a podobných ľudí, ale aj priveľmi bohatých ľudí, vysokých podnikateľov či politikov, ktorých jemnohmotný odpad a nízke morálne činy atakujú, lebo ich vytvorili napr. znečisťovaním prostredia zo svojich fabrík, alebo aj vykorisťovaním  robotníkov, či inými formami ubližovania.  

 

 

Rudolf Ovsianka







Zařazeno v kategorii Duchovné drobnosti, Romány, četba na pokračování







Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a




Copyright © 2010 Literární net Sůvička