Automatická kresba


22. února 2019, autor teoretik,



Čo to vlastne môže byť? Vnárajú sa nám do hlavy nejaké informácie, od nevieme kadiaľ a  tieto pošleme do našich rúk, aby v nich cez pero na papier niečo nakreslili. Môžu to byť posolstvá z článkov či už jemných, alebo hmotných našeho vlastného bytia, alebo aj od niekoho iného.

 

Naše ruky, ktoré sú panstvom typicky komunikačného znamenia Blížencov, radi tieto informácie prenášajú na papier. Technika automatickej kresby, či písania je jednoduchá. V tichosti, kľude, samote sa uvolniť, vziať do ruky pero, papier, položiť si otázku, alebo ju aj napísať na papier, a čakať na odpoveď. Dôležité je písať, či čmárať na papier všetko, čo sa nám v mysli vynorí, bez hodnotenia našou mysľou. Môžu  to byť sprvoti nezmyselné slová, tvary, obrazy. A vydolovať z nich niečo jasne zrozumiteľné môže aj chvíľu trvať.

Automatickú kresbu možno nevedomky robia aj ľudia, ktorí si na prednáškach čarbú do poznámok kadejaké haky – baky. Možno ich prednášanie nudí a z nudy sa napájajú na nejaké svoje myšlienky, pocity a tie cez ruky písaním, čarbaním ponárajú do  papiera.


Ruky ako univerzálne liečivé nástroje. Zrejme teda aj liečenie automatickou kresbou môžeme považovať za jednu z foriem liečenia rukami.


Ruky môžu byť snímače aj vysielače. V liečivých metódach existuje aj technika, kde jednou rukou nasávame liečivú energiu vedieme ju cez telo do 2. Ruky, ktorá ju vyžaruje, usmerňuje kam treba. Hm, žeby sa toto mohlo využiť aj v automatickej kresbe? Jednu ruku priložiť na problematické miesto a 2. Rukou písať, kresliť.
Alebo môžeme obe ruky použiť naraz ako snímače pre 3. Oko, resp. pre vnútornú obrazovku v oblasti 3. oka. Teória tvrdí, že takto sa môžeme dostať až k zápisom z minulých životov, k ich audiovizuálnej projekcii.

 

Rudolf Ovsianka

 







Zařazeno v kategorii Duchovné drobnosti, Postřehy, Romány, četba na pokračování







Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a




Copyright © 2010 Literární net Sůvička