Literární web Sůvička
Jozef Urban: Môj kamoš Ondro
Eva
Môj kamoš ondro je farboslepý, ale zelené mozgy
rozozná spoľahlivo a spoľahlivo ich neznáša.
Kedysi plakával na nesprávnych hroboch.
Teraz mlčí na správnych. Poznal smrť, preto
číta dobré knižky. Nosí kravaty od svojho kámoša
maliara D.D. Na taký originál sa nedá ani obesiť,
lebo krása robí z predsavzatí výkriky do tmy.
Ondro má frajerku, ktorá vie o živote svoje.
Raz nám veštila z kariet. Kopa nechutných symbolov,
Inferno medzi šálkami. Vraj mám byť optimista.
Bolo by to smiešne, keby to nebolo nutné.
A Ondro už vie, ako sa odtiaľto odporúča.
Preto píše vtipné básne, chová strašne chlpatého
psa a pravidelne chodí k zubárovi. Spraví si čiarku
za každého démona, ktorý sa mu vyhráža.
Z Ondra by bol dobrý prezident. Keby mu atentátnik
Odstrelil pol hlavy ako Kennedymu, šiel by ju hľadať.
Naveky podmienečne živý, jasný, sám.
(Prolog z knihy Ondrej Kalamár: Bezdotyková fáza času)
Zařazeno v kategorii Půjčovna myšlenek