– stvorené 28.2.2007 –
Žiješ mnoho životov,
z opakujúcich sa výkrikov
začul som nesprávny.
Náš zväzok mal byť súveký,
nebude takým naveky,
zostáva len pár dní.
Citová vojna v okovách bezradnosti,
priveľa tvárí – každá sa tvári,
sme tým prvým, čo druhého nerád hostí,
tak prišiel tretí – v žiadzi i žiali.
Zabudni na lásku zo sklonku lanskej jari,
bo slová, čo jej dali život, zadriemali.
Ta první sloka je skvělá, hned vtáhne. Roztříštěnost vztahů a nevázanost je znakem dnešní doby - na druhou stranu to může být osvobozující. Pěkná báseň.
Exactly. :-)