Duchovné drobnosti – Vplyv mena na človeka

            V modlitbe „ Otče náš“ sa modlíme – Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje. Hm, žeby teda aj pre nás ľudí bolo meno čímsi posvätným? A ako sa táto posvätnosť nášho mena prejavuje v našom živote?

            Napadlo ma, že duševné pôsobenie mena ovplyvnili aj ich známi nositelia. Napr. sa Vám niekto predstaví, že sa volá Adolf. Čo Vám hneď ako ďalšie vhupne do hlavy?. Najskôr asi, že Hitler. A už máte trošku negatívny náhľad na toho človeka. Alebo keď v Čechách poviete Karol, alebo Rudolf, tak rodeného Čecha hneď asi premkne akási vznešene kráľovská nálada, lebo si spomenie na veľkých českých kráľov – Karola IV, či Rudolfa II. Francúzi toto majú podobné asi s menom Ľudovít a Angličania smenom Alžbeta. U nás na Slovensku si meno Ľudovít spojíme s národným buditeľom Štúrom. Ľudia Vám často pri predstavovaní povedia: „Á, tak ako Vy sa volal ten a ten môj blízky príbuzný, známy, kamarát.“

            Ezoterika hodnotí vplyv mena trochu inak. V numerológii priradia každému písmenu číslo od 1 do 9 a potom z duševne – duchovných vlastností týchto čísiel sa zostaví celkové pôsobenie mena na človeka. Podobne tomu je v kabale, kde sa jednotlivým písmenám priraďujú rôzne hermetické signatúry, procesy, prívlastky, oblasti pôsobenia a potom sa to všetko dá dokopy a je z toho výklad mena. Hm, možno by to chcelo praktický príklad, ako to asi vyzerá. Keď toto píšem, oslavovalo sa deň dozadu Jána, tak skúsim toto časté meno. Google píše, že význam mena Ján značí – Boh je milostivý.

V numerológii:

 
J-1
A-1
N-5
 
1+1+5 – 7 – farba fialová – toto je vysoko duchovná farba, náboženská, farba tzv. čakry vrcholnej , centra božej mysle.

 
 
V atlantickom tarote:

 
J- karta Cesta – napredovať v ceste, k pokroku

A – karta Božský – boží pôvod, božia vôľa, zmeniteľná situácia

N – karta Duša – duša, svetlo, zotrvačnosť, priebeh, stav, pokrok

 
A môžeme si z toho vykombinovať nejakú peknú vetu.
Napr. – Napredovanie na ceste božej vôle v duši.

 
Kabala:

 
J- tmavšia opálová farba, živel zem, kozmická láska

A – bledomodrá, živel vzduch , najvyššia múdrosť, osvietený rozum

N – Masovočervená, živel oheň, najvyššia blaženosť (7.nebo), mentálne telo, voľnosť, chôdza, pohyb.

 
            No, ačo z týchto troch kabalistických charakteristík písmen vykonštruujem? Žeby napr. – Ján je človek milujúci, veľmi múdry a vysoko blažený?

 
 
            Tu som si nakreslil kúsok zo schémy stromu života. Ako to súvisí s menami? Nuž, napadlo ma, že pomocou mien sa spoznávame, identifikujeme. A v strome života je poznanie spojnicou medzi jednotiacim centrom tvorivosti a slnečným, všemocným centrom harmónie, ladnosti. Meno teda akoby bolo spojnicou medzi božským vetovým „Ja“, božím vedomím a naším slnečným, slobodným, bdelým, osobným, sebauvedomelým „JA“. Jójha,to som si už aj dosť všeobecne zafilozofoval! V ľudskom živote dávajú meno človeku obyčajne rodičia. Otec s mamou nás splodili, utvorili do tohto sveta, dali nám meno a my tak môžeme vyvíjať našu osobnosť. Otec tvorca poznal mamu, mesačnú veľkňažku, spolu sa zjednotili ( zmiešali spolu aj svoje genetické materiály) a vytvorili nový život, novú harmóniu, novú osobnosť, nové slnko. Tu ma napadlo, že aj naša DNA, naša genetická výbava by mohla byť formou nášho mena. Veď vedci nás dokážu dnes identifikovať, spoznať aj z rozboru našeho DNA, stačia im n to dokonca naše sliny. A vedia tak spoznať aj našich rodičov.

            Auricky by našim menom mohol byť snáď súbor 10 jemnohmotných pyramidálnych matríc, ktoré riadia činnosť našich aurických tiel, ich tvorbu, pochody v nich.

            Zaujímavé je, že v slovenčine má slovo „meno“ rovnaký koreň so slovom „meniť“. A v živote je to naozaj tak, že postupom času sa naše meno mení, resp. rôzni ľudia okolo nás nám dávajú nové mená, obmieňajú to naše pôvodné, alebo nám dávajú prezývky, či niekedy si aj sami dávame nové mená – napr. umelci umelecké mená, pseudonymá, alebo na internete je na chatovej komunikácii moderné si dávať tzv. „nicky.“ Alebo ženy menia časť svojho mena – priezvisko, keď sa vydajú.

            Týmto som chcel naznačiť, že našim menom nemusí byť silou, mocou len to, ktoré máme napísané v občianskom preukaze, ba súčasťou nášho mena nemusí byť ani slovo.