Duchovné drobnosti – Zdravie, choroby

Čo to vlastne tá choroba je, ako vzniká, či ako vyzerá? A ako si udržiavať zdravie, či liečiť choroby? Ako vyzerajú choroby hmotne na našom fyzickom tele to dnes klasická medicína vie celkom dobre. Príčinami takých chorôb sú vírusy, baktérie, či iné hmotné látky, onakých chorôb zase poškodenia tkanív, orgánov a pod. To je všetko pravda, súhlasím s tým, reálne to tak je, funguje. Dnes však ide do módy hľadať psychické, či duchovné príčiny chorôb. No zas si tu filozofujem a nič konkrétne nepíšem. Teda k veci.

Každej chorobe patria aj poškodenia našich jemnohmotných aurických tiel. A ide to ešte vyššie do dvoch nadaurických svetov, dimenzií sfér nášho bytia. Názor okultný je taký, že najskôr vznikajú poškodenia našich najvyšších, najduchovnejších tiel, štruktúr a z nich sa porušenia prenášajú až na najnižšie éterické telo a z neho nasleduje preskok na telo fyzické, teda vznik bolesti, poškodenia, choroby. Ako teda liečiť jemnohmotné telá? Nuž zaujímavá je aj ďalšia otázka – aký dopad na jemne telá má klasická medicína, lieky, procedúry? No keďže u každého lieku sú napísané okrem pozitív aj nežiaduce účinky tak z týchto informácií sa dajú vydedukovať aj pôsobenia na naše jemné telá. Napr. jasnovidné pozorovania tvrdia, že psychofarmaká zanechávajú v našej aure rovnaký jemnohmotný, slizký, kalný odpad ako drogy a alkohol. Samozrejme, že nie som celkom proti užívaniu týchto liekov len je podľa mňa vhodné ich brať striedmo, malé dávky a skúšať aj ekologickejšie formy liečenia psychických neduhov.

Avšak aj pri alternatívnych spôsoboch liečenia musíme byť opatrní. Aj nimi si môžeme uškodiť. Napr. aj nasycovanie chorej oblasti energiou z rúk môže pôsobiť negatívne lebo daná choroba, oblasť sa vylieči práve vtedy, keď bude energeticky hladovať. Také to najvyššie v kozme, vo svete, ale aj u každého z nás je tvorivosť. Takže za najduchovnejšiu chorobu môžeme považovať zabrzdenie, zahatanie tvorivosti. Boh otec stvoriteľ nás utvoril na svoj obraz, tak asi od nás tiež chce, aby sme boli tvorcami. Keď v sebe utlmíme tvorivosť, tak temnými mrakmi zahalíme hviezdne energie, ktorými disponujeme.

Toto nepíšem obrazne, ale podľa jasnovidcov to je priamo tak, tak to vidia. Keď táto tvorivá energia klesne do nižšej oblasti, tak sa ocitne v dualite. Ja to volám rovnomerná točenia plusu a mínusu. V strome života sa jej hovorí múdrosť. Ale keď je múdrosť podvyživená, t. j. nemá energiu zo sféry tvorivosti, tak v nej vznikajú rôzne pošramotenia. Psychicky to vnímame ako temné, negatívne zámery. Ľudovo povedané, taký človek je hlúpy. Tu ma napadá taká novodobá forma hlúposti, keď rôzni duchovní autori prezentujú techniky pri ktorých sa bez potiaží a ľahko dosahujú vysnené ciele.

Ono to aj často funguje, že sa cieľ rýchlo dosiahne len jaksi hneď následne múdrosť (jing-jang) zariadi, že sa v živote človeka objaví napr. nečakané temno v podobe o ktorej by si nikdy nemyslel, že by ho mohlo postihnúť. Napr. chudobný človek sníva o výhre v lotérii. Zrazu naozaj vyhrá kopec peňazí je z toho chvíľu happy, ale zrazu zisťuje, že mu tie peniaze priniesli do života kopec potiaží, napr. psychických, medziľudských. A napokon zisťuje, že lepšie mu bolo keď bol chudobný.

Ale niekedy prax ukazuje, že mať aj príliš pozitívny zámer vo svojom konaní je na škodu veci a priťahuje nám do života temno. Ja by som to nazval Jóbovým syndrómom. On biblický Jób rozmaznával svoje okolie a tým priťahoval pozornosť démonov. Jemnohmotne sa takéto naše pokrivenia medzi prúdením plusmínusovým prejavujú tak, že každý z nás má zvislú jemnú linku, ktorá sa nad hlavou ponára do božieho sveta a pod nohami ukotvuje do žeravého jadra zeme a keď sú naše zámery pokrivené, popletené tak aj táto línia je pokrivená, poškodená.

Podľa mňa aj celý zvieratník patrí do tejto múdrej točenice kladov a záporov a každé znamenie vyjadruje svoj vlastný plus a jemu prislúchajúci mínus. Skúsim ich aspoň jednoslovne vypísať:

Baran – vodcovstvo – unáhlenosť

Býk – stabilita – vzdorovitosť

Blíženci – prispôsobivosť – ľstivosť

Rak – citlivosť – precitlivelosť

Lev – sebavedomie – pýcha

Panna – presnosť – malichernosť

Váhy – rovnováha – drzosť 

Škorpión – mysticizmus – pokušenie

Strelec – slobodymilovnosť – buričstvo

Kozorožec – úslužnosť – vyčerpanie

Vodnár – idealizácia – chaos

Ryby – súcit- nemravnosť

Ako teda liečiť pošramotenia polarity v nás? Žeby aspoň ujasňovaním si svojich zámerov, cieľov, ich príčin, následkov, hodnotením dopadov( kladných aj záporných) našich rozhodnutí, činov? Keď opäť v našom bytí urobíme krôčik dolu, ocitneme sa vo svete trojností.

Choroby sa v tomto svete prejavujú čiernymi útvarmi, sieťami, škvrnami a po prieniku až do tela hmotného ťažkými chátraním orgánov. Psychologicky je to priam vybičovaný egoizmus až do krajnosti, prílišná prísnosť, surovosť, krutosť. Ako sa teda liečiť na tejto úrovni? Hm, žeby cnosťami tohto sveta ako sú napr. morálka, etika? Alebo aj nebyť krutý na ostatných, ale súčasne aj nenechať krutých ľudí, aby na nás pôsobili? Nebyť otrokárom ani otrokom. Ďalší, nižší svet je svetom blaha a milostí. Choroby sú tu z presýtenia sa dobrom, blahom. Buď príliš veľa dobra vyžarujeme, sme ako dojná krava alebo sa nechávame dobrami rozmaznávať.

Vlastne teraz žijeme takú dobu. Napr. sme presýtení filmami, hudbou a kadečím iným a všetko už začína byť pre nás trápne, frfleme, že sa nám to nepáči a bičujeme sa do stále silnejších, luxusnejších zážitkov a aj tak sme z nich unudení. Liečením takýchto stavov presýtenosti je snáď aj abstinencia v týchto veciach. Niekto to rieši tak, že napr. už vôbec nečumí do TV, PC na filmy. Je radšej v samote, v tichosti. Alebo tešiť sa aj obyčajnej, každodennej, jednoduchej krásy, ktorú okolo seba máme. Často sa hovorí, že človek sa v prvom prípade musí sám chcieť vyliečiť.

Prečo sa mnohí ľudia nemôžu vyliečiť aj z ľahších chorôb, ktoré sú už dnes dobre liečiteľné? Natíska sa odpoveď – lebo daný človek nechce. Resp. nejakými svojimi myšlienkami, názormi, pocitmi, činmi liečenie blokuje resp. vyživuje chorobu. Čítal som taký prípad, že liečiteľka (jasnovidná) ponaprávala na pacientovi poškodenia jeho jemných tiel a keď sa ten pacient už pri odchode obúval, tak jasnovidne na neho pozerala a neverila vlastným očiam – on jej toto už vyhodil von tie jej jemnohmotné opravy. Chcela ho späť položiť na stôl, ale potom si uvedomila, že on jednoducho nie je akosi psychicky pripravený sa liečiť.

Toto ma privádza k nižšiemu článku nášho bytia, k svetu marsickému, kauzálnemu príčinne – následnému svetu božej vôle. V praxi sledujem, že práve ľudia, ktorými lomcuje tento červený, marsický, bojový princíp, nechápu príčinne – následné pochody. Astrologický sú to ľudia ovládaní baranom a škorpionom, či planétou Mars.

Jedným z príkladov môže byť aj spoločenská organizácia, ktorej hovoríme mafia. Člen takejto organizácie si tak trochu naivne myslí, že keď nie je za ťažké zločiny odsúdený do väzenia, že sa mu to už prepieklo. A tie atentáty, ukladanie o život, ktoré sú na ňom vykonávané inými mafiánmi, vôbec nepovažuje za trest za svoje zločiny, ba ešte sa rozčuľuje nad nespravodlivosťou tohto sveta, že akí sú ľudia na neho zlí a že to si vôbec nezaslúži.

Toto je podľa mňa to čomu sa tak moderne hovorí karma. Človeku sa deje zle v živote a nevie prečo. A keď mu aj niekto povedzme, že povie – trpíš preto lebo si kedysi urobil toto a hento, tak to odmietne, nepovažuje za príčinu svojho utrpenia. Tak teda ujasnenie si prvotných príčin môže prispieť k nášmu liečeniu? Existujem napr. regresná terapia. T. j. hľadanie príčin chorôb v dejoch minulých. Niekedy sa na to používa hypnóza, ale dá sa to aj v bdelom stave. Človeku sa vyplavujú spomienky do určitej miery znova prežíva minulé traumy a v konečnom dôsledku to pôsobí ozdravne, očistne na dušu aj telo človeka.

Jemnohmotne je to asi tak, že aurické chrchle, poškodenia týmto znovuprežívaním zaktivujeme a rozbijeme, teda ich odstránime z aury. Ono vlastne informačný zápis o tejto traume v našich štruktúrach zostane len je už tak slabý, hmlistý, nejasný, že nám nespôsobuje už duševné ani telesné potiaže. Narazil som dokonca aj na názor, že Kristus prišiel sem na zem k nám preto, aby nás takémuto čisteniu chrchľov naučil. Niekedy sa takto človek dostane aj do tzv. minulých životov. Nuž, môžu to byť naozaj aj vlastné spomienky na minulé životy, ale vraj to môžu byť aj spomienky iných ľudí, ktoré sa nejako na nás nacapili. V tomto prípade je to akoby sme sledovali nejaký hrôzostrašný film a mali z toho traumu.

Príkladom môžu byť aj stigmy niektorých svätcov. Ich citové prežívanie Kristovho utrpenia bolo tak silné, že sa im dostalo hlboko do tela akoby autohypnotická sugescia a došlo k fyzickej realizácii rán. Tu sa však jedná o kresťanský stupeň zasvätenia a jeho súčasťou je potom aj rozvinutie rôznych darov a milostí ako tomu bolo napr. u Pátria Pia – telepatia, blokácia, liečiteľský dar a iné. Kým pri sledovaní hororov či akčných drám si asi uženieme len choroby, najviac asi nervové, ale žiadne slasti mať nebudeme.

No týmto som sa tak jemne posunul k nižšej úrovni – úrovni lásky k blížnemu. Tu asi len sebahodnotenie pomôže v tom ako na tom sme s rôznymi formami lásky. Nielen s tou ľúbosťou, partnersky manželskou, ale aj s bratskou láskou, rodičovskou, ale aj s láskou k sebe samému lebo terapeuti dnes zavádzajú aj pojem sebenenávisť. Vlastne aj ľudia keď si nechránia zdravie, ničia si ho fajčením, chlastaním, drogami, zlou životosprávou a iným. Tak si pestujú nelásku k sebe.

Alebo sám sa stretol s tým, že ľudia hovoria – milujem Boha, ale neznášam, priam nenávidím ľudí lebo sú zlí. Nuž, nejako sa mi to nezdá. Vymyslel som na to krajší výraz – milovať ľudí aj s prísnosťou. Lebo príliš milovať ľudí, priam ich rozmaznávať láskou, to tiež vytvára poškodenia na tejto úrovni aury. To potom človek robí zo seba ovcu, ktorú trhá vlk. Vlčí ľudia potom priam egoisticky z dobrákov trhajú sladkú, jemnú bioplazmu namiesto toho, aby si ju sami metabolizovali z hrubších energii zo vzduchu, potravy, živlov, matičky zeme.

Tejto úrovni patrí aj imunitný systém. Žeby sme si teda neláskou naštrbovali našu imunitu? V náboženstve, mytológii sú často také názory, že choroby vznikajú tým, že dovoľujeme rôznym démonom, aby sa v nás usadili, vytvorili si v nás svoje panstvo, kolóniu. A vlastne ateizmus a materializmus dnešnej doby im asi aj prišiel vhod. Démoni ani nepotrebujú, aby sme ich videli či počuli alebo aspoň verili, že existujú. Stačí im, keď svojim konaním, cítením myslením (často samozrejme pokriveným) pre nich metabolizujeme jemné substancie, ktoré im chutia, sú z nich živí. Nechcem tu ja strašiť mocnosťami pekelnými. A ani brojiť do boja proti nim. Možno len pripomenúť stať z katechizmu, ktorý o pokušiteľoch, zlých našepkávačoch hovorí.

Prečo píšem o anjeloch, démonoch práve pri tejto úrovni? Nuž lebo mi to vychádza tak, že práve pre túto úroveň sme pre vyššie hierarchie zaujímaví. Tie šťavnaté, jemné, ružové prúdy, útvary, ktoré produkujeme keď cítime lásku, im veľmi chutia. Pri ohnivo-sexuálnej láske tam však primiešavame červeň a pri láske bratskej zase fialovú farbu. Tie červeňou nasiaknuté sú pre rarachov, diablikov, sfialovené pre duchovných, nábožensky založených anjelov.

Človek si však príliš intenzívnou láskou privodzuje chorobné potiaže – priam až bláznovstvo, psychické narušenie. Kedysi som čítal, že zamilovaný človek produkuje aj na hmotnej úrovni akúsi látku (jej názov neviem), ktorú produkujú aj blázni. Takže aj keď je zamilovanosť pekná vec, človek musí z nej tak trochu vytriezvieť. A dostávam sa tak k nižšej úrovni nášho bytia, k žltému rozumu, konkrétne mysleniu, lineárnej mysli, bdelému predmetnému vnímaniu, presným myšlienkam.

Aj zaľúbený pár po čase zisťuje, že musí zapojiť do svojho života rozum, aby mohol fungovať v tomto reálnom svete. Na riešenie bežných, každodenných problémov je potrebný rozum, intelekt. Chorobnosť v tejto sfére rozumu je dnes spôsobovaná asi najviac informačným preťažovaním, ktorému sme dennodenne vystavovaní. Internet, časopisy, média, televízia, reklamy, mentálna náročnosť mnohých povolaní to sú také hlavné zdroje preťažovania nášho rozumu.

Radosť z objavovania nových vecí sa tak mení na akúsi mentálnu tuposť, znudenosť. Za komunistov, keď tých informačných zdrojov bolo málo, tak napr. aj zhliadnutie zahraničného kinohitu bolo pre nás čímsi priam posvätným. Ako to vyjadril môj kamarát, vtedy bolo umením aspoň nejaké informácie získať a teraz, keď sme nimi presýtení, tak je umením rozoznať pravdivé, užitočné informácie od tých klamlivých, bezcenných. Komunistický režim bol vlastne utrpením pre intelektuálov lebo ich rozum hladoval a tento informačný vek je asi utrpením pre jednoduchých ľudí lebo ich rozum je presycovaný často informačným odpadom.

Pri liečení úrovne rozumu sa často myslí, že v 1. rade treba liečiť hlavu. Áno, aj na nej je kopec bodov, centier, ktoré pomáhajú pri problémoch s rozumom. Avšak hlavným jemnohmotným centrom nášho žltého tela mentálneho je žltý 10 lupeňový lotos, čakra ( lievikovitý vír energie) v oblasti žalúdka, ktorá sa volá klenot stredu alebo čakra solar plexu. Solar plexus (slnečný pletenec) je nervový pletenec umiestnený za žalúdkom a ovláda náš vegetatívny nervový systém.

Takže ja navrhujem ľuďom silno mentálne pracujúcim dbať o oblasť žalúdka. Napríklad aj len prikladaním rúk na túto oblasť, alebo jej masážami. No a druhou oblasťou, ktorú rozum preťažuje sú oči lebo nimi prijímame väčšinu informácii. Aj na ne existujú masáže cviky. No a ako ja prejdem od rozumu k nižšej úrovni, ktorá je úrovňou jednoduchších citov? Neviem. Možno len tak, že intelektuálna činnosť vyčerpáva túto úroveň a môže tak spôsobovať emociálne potiaže. Napr. aj emocionálny chlad. O ľuďoch ponorených do kníh a sveta informácií sa často dá povedať, že sú tak trochu emocionálne chladní a nevedia sa oddať takej tej jednoduchej radosti zo života. Zmyslové potešenia im už toho veľa nehovoria. Nevedia si užiť niečo tak príjemné a jednoduché ako dobré jedlo, nápoj, pobyt v prírode, sledovanie prírodných dejov, kvetov, vtáčiky, teplé slniečko, vanutie vetra, ale ani erotiku v ľúbostnom vzťahu.

Toto všetko totiž patrí k tejto emocionálnej, zmyslovej úrovni. Iným naštrbovačom tejto oblasti nášho bytia je umelý, mestský, chemický, elektromagnetický spôsob života. Ľudia to cítia, preto prežívame taký ten boom návratu k prírode. Je napr. moderné postaviť si chalupu na dedine alebo aspoň na predmestí, kde už je kopec zelene a stromov. V betónovej, mestskej, činžiakovej džungli je ľuďom už akosi tesno. Resp. akoby taká dualita sa vnárala do mestských ľudí. Intelekt, prácu, zamestnanie, školu, život sociálny to mať v meste, ale regenerovať, odpočívať, mať teplo domova, to na vidieku v prírode. Proste ozdravovať si telo emocionálne panenskou prírodou, rastlinami, zvieratami, horami.

No a už sa mi tu vynára prechod do éterickej úrovne pozemskej vôle. Sem patrí aj rodina a podvedomie. Nuž chorobných vecí v rodinách je dosť. Hlavne to vidno na vzťahoch v rodine. Vysoká rozvodovosť, chlad či naopak zúrivý oheň medzi členmi rodiny. Ako to riešiť? Kresťanstvo navrhuje napr. spoločné duchovné, náboženské aktivity – spoločná modlitba, spoločné návštevy obradov v kostole. Totižto pokrvní členovia rodiny sú všetci navzájom poprepájaní éterickými šnúrkami medzi všetkými 7 čakrami a tak spoločné rodinné aktivity tieto šnúrky len a len zosilňujú. Týmito šnúrkami sú samozrejme poprepájaní aj manželia aj keď nie sú pokrvne príbuzní. Oni si to vytvorili ľúbostným vzťahom, spoločným životom a splodením detí. A tak v rodine sa cez šnúrky môžu členovia jeden druhého liečiť, podporovať, ale aj spôsobovať si navzájom choroby, ubližovať si. K tejto úrovni patrí aj priebojnosť v tomto svete. Keď má človek pozitívnu podporu rodiny, tak aj vo svete mu to ľahšie ide.

A takto sa nenápadne dostávam k najnižšiemu a najdokonalejšiemu článku nášho bytia k telu hmotnému. Zmiešaním genetických materiálov našich rodičov sa nám toto telo vytvorilo. Keď som napísal o šnúrkach v rodine, tak som mal na mysli genetické vzťahové šnúrky. Tieto sú totižto tvorcami našej hrubohmotnej genetickej výbavy, kódu, šroubovice DNA. Medzi ľuďmi je rozšírený názor, že nikto nemôže za to akých má rodičov a teda ani za to aké má gény. Lenže duchovná teória tvrdí presný opak. T. j. že ľudská duša si sama vyberá rodičov, teda aj ich génové matrice (jemnohmotné) a aj ich hrubohmotnú DNA.

Avšak vlastným snažím môžeme svoju genetickú výbavu po rodičoch aj meniť. Pri liečení chorôb hmotným liekmi je zrejme veľmi dôležité vedieť o vedľajších účinkoch, aby sme si liečením jednej choroby neuhnali chorobu inú. U klasických liekov sme o nežiaducich účinkoch informovaní na priloženom letáčiku ( aj keď iba mikroskopickými písmenami). U prírodných liečiv také letáčiky nie sú, asi sa nejako predpokladá, že vedľajšie účinky nemajú. Nuž, priznám sa, nejako sa mi to nezdá. Aj prírodným liekom sa zrejme dá predávkovať. Môžeme farmaceutom zazlievať, že vyhrávajú liečivá s vedľajšími účinkami? Nuž, neviem. Osobne si myslím, každý príliš koncentrovaný liek sa stáva tak či tak jedom, resp. liek je len zriedený jed.