Duchovné drobnosti – Vzťah k práci, kolektív

V astrológii je povolanie, zamestnanie, kariéra hodnotená znamením Kozorožca a jeho vyjádřením v zemskej sfére je tzv. X.dom, ktorý sa volá že „vrchol neba“, alebo „nadvedomie“, vyššie ja.

Vzťah k práci majú aj dve základné spoločenské zriadenia – ľavicový, červený, marsický komunizmus (socializmus) a modrý pravicový jupiterský kapitalizmus. V komunizme človek musel dobrovoľne nasilu byť zamestnaný, spoločnosť mu keď aj silou – mocou, ale prácu našla, aj keď nekvalifikovanú, alebo sa človek na ňu vôbec nehodil, nerozumel jej, alebo v práci skoro vôbec nič nerobil, a prepustiť človeka z roboty povedzme pre nadbytočnosť, alebo porušenie pracovnej disciplíny bolo takmer nemožné. No a pri peňažnom odmeňovaní často robotníci mali vyššie platy ako vysoko kvalifikovaní inžinieri.

V pravicovom kapitalizme je oproti komunizmu všetko naopak. Človek má voľbu výberu – ak nechce, pracovať nemusí, ale bude žiť na okraji spoločnosti ako asociál, bezdomovec a polícia s justíciou ho zato nebudú prenasledovať, ani väzniť ako v komunizme. Ale keď človek chce v kapitalizme pracovať, tak musí vládať robiť, byť šikovný, všetkému rozumieť, všetko vedieť a podávať aj nadľudské výkony, a ešte to neznamená, že za takúto supermanovskú prácu dostane zaplatené, alebo človeku aspoň znížia plat a aj za maličké pochybenie v práci dostane človek hodinovú výpoveď. A tak keď v komunizme človek často pracoval na jednom mieste, či v jednom podniku aj od školy do dôchodku, v kapitalizme ľudia vystriedajú niekedy aj viac zamestnaní do roka. Kapitalistické odmeňovanie je také, že najmenšie platy majú robotníci. A riadiaci pracovníci – manažment, inžinieri sú dobre cenení, často majú niekoľkokrát vyššie platy ako robotníci.

Podobne možno opísať aj vzťahy v pracovnom kolektíve. V komunizme, keď človek vedel, že k istému dátumu dostane toľko a toľko peňazí, keď vedel, že sem tam sa môže aj pozašívať v práci, či aj si lognúť alkoholu a aj tak ho neprepustia, tak mu bolo ľahšie byť ku kolegom ústretovejší, srdečnejší. V kapitalizme sa intrigy v kolektíve bičujú do krajnosti. Ja osobne som sa pred pár rokmi v jednom závode snažil byť kamarátsky, aj posrandovať a výsledkom bolo, že najskôr ma začali gezovať, rýpať do mňa a keď som bol ticho a neodpovedal na to ani hádkami, ani ohováraním za chrbtom, ani intrigami, či donášaním, tak sa im to kolegom a vedúcim v hlave preplo a začali mať zo mňa strach, boli zo mňa normálne nešťastní. A nakoniec sa moje tri nešťastné nadriadené (pracoval som v ženskom kolektíve) spojili a spoločne ma horko-ťažko bolestne prepustili. Proste ma to z toho kolektívu vyhodilo.