Duchovné drobnosti – Život človeka po smrti, alebo ako sa pripraviť na život po smrti


22. října 2014, autor teoretik,



Ako sa teda má človek pripraviť na to, že raz bude oddelený od svojho fyzického tela a bude žiť bez neho a mimo neho? Žeby najskôr aspoň teoreticky si naštudovať čosi o živote vo sférach, v ktorých sa môže ocitnúť po konečnom vystúpení z tela hmotného? Nuž, v týchto sférach, svetoch, nebesiach, dimenziách, očistcoch, peklách sa ocitáme každú noc po zaspaní. Naše sny sú návštevami týchto svetov.

 

Toto však vôbec neodporuje klasickému psychoanalytickému výkladu snov, kde sa tvrdí, že snové symboly, prostredia sú zobrazením našich udalostí, činov, pocitov, myšlienok z bdelého života. My totiž svojim bdelým životom paralelné duševné a duchovné svety vytvárame, modelujeme a počas spánku si tieto naše výtvory prezeráme, ocitáme sa v nich a samozrejme nanovo s nimi pracujeme. A až keď dopracujeme v spánku na svojich jemnohmotných výtvoroch, tak sa môžeme napojiť, pozrieť aj na cudzie svety, svety iných ľudí. Samozrejmé je však, že sme jemnohmotne poprepájaní s ľuďmi okolo nás, takže aj naše prvé nočné sny sú poprepájané na jemné výtvory ľudí, s ktorými máme vzťah. V ezoterike sa ľuďom radí pred spánkom prejsť si udalosti denného života v spätnom poradí.

 

Katolíci majú na to pojem spytovanie svedomia. Tým vlastne si ušetríme kus práce, ktorá nás tak či tak čaká po zaspaní. Keď však zaspíme takto pripravení, tak potom je pobyt v iných svetoch pre nás živší, krajší a vedomejší. Pri klasickom 8 hodinovom spánku stihneme prehodnocovať, popracovať s jemnými výtvormi nášho posledného dňa, možno aj viacerých dní, avšak po oddelení sa od teda po smrti nás čaká práca s jemnými výtvormi nášho celého života od narodenia.

 

Najskôr priamo audiovizuálne a potom obrazne duševne. Zvyk je železná košeľa. A to, čo sme si zvykli robiť, čo pociťovať, nad čím premýšľať tu na tomto svete, v tom budeme pokračovať aj po odložení fyzického tela. A snové vedomie zmiešané s tým bdelým nám hneď bude naše city a myšlienky tvarovať do priestoru ako príslušné prostredia, útvary, zvieratá, ale aj ľudí.

 

Napr. jeden jasnovidec opisoval, že vystúpil do 2. sveta a tam videl svoju bývalú susedu ako robí to, v čom sa vyžívala za života v tele – vadí sa so susedmi. Avšak, už to neboli jej ozajstní susedia, ale len elementáli, či čosi ako holografické postavy, ktoré vymodelovala jej myseľ. Alebo pri inom výlete na 2. stranu tam našiel nacistov, ktorí aj po smrti nenávideli nepriateľov, Židov a tak tento jasnovidec zasiahol tak, že svojimi duševnými a duchovnými schopnosťami vzbudil u týchto nacistov výčitky svedomia a dal im tak pocítiť dôsledky ich nenávisti.

 

My vlastne na 2. svete budeme schopní akoby filmovať a hneď aj si premietať holografické 3D filmy, ktoré budú aj na dotyk reálne ako to vymysleli v seriáli Star-Trek (Holopaluby). Lenže keď o tejto schopnosti nebudeme vedieť, tak myseľ nám bude vytvárať svet okolo nás len z pamäťových záznamov v našej duši, aure.

 

Ezoterici hovoria o pojme kontinuita vedomia. To jest zostávať bdelým aj po zaspaní, aby sme aj v snoch mali vedomie samého seba, slobodnú vôľu rozhodovania. Tak sa naučíme lepšie pracovať vo svete snov a potom raz po smrti tela fyzického už budeme na 2. svete vedieť, či a ako, už tam budeme hneď skúsenými morskými vlkmi.

 

V biblii Ježiš Kristus hovorí o pokladoch nebeských, teda o láskyplných, ušľachtilých činoch. Tu na zemi dôsledky našich dobrých skutkov pociťujeme len ako takú nejakú jemnú slasť, radosť z toho, že sme pomohli, alebo aj celkom naopak -máme kvôli tomu kadejaké trable, problémy, môžu nám sa to ľudia ubližovať, útočiť na nás, zneužívať našu dobrotu. „Za dobrotu na žobrotu“, hovorí príslovie. No, v takom prípade už asi do tých našich „pokladov nebeských“ primiešavame nejaké tie nečistoty. A naše zdanlivo „dobré skutky“ nás aj z jemných svetov trýznia. Asi je tá hranica medzi dobrom a zlom tenká, často nerozoznateľná. Myslíme si, že tým, či oným si tvoríme v nebi poklady a ono si tam pritom tvoríme odpad. A to je asi tá „karma“. Človek trpí a nevie prečo, čím si to spôsobil. A táto nevedomosť súvislostí, príčin a následkov môže pretrvávať aj po príchode na 2. svet. Vlastne dnešným materializmom a ateizmom vychovaný človek si po príchode na 2. svet ani poriadne nevie uvedomiť, že stále žije, že prežil aj zánik svojho fyzického tela.


Ako sa teda dobre pripraviť na život na 2. strane? Najskôr asi zušľachtením svojho snového vedomia.

 

autor Rudof Ovsianka







Zařazeno v kategorii Četba na pokračování, Duchovné drobnosti





Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a




Copyright © 2010 Literární net Sůvička