Duchovné drobnosti – Alkoholizmus

Pečeň, ktorá býva alkoholom najviac poškodená, má veľkú schopnosť regenerácie, keď však prestane byť atakovaná toxínmi z alkoholu. V ľudskej aure alkohol zanecháva jemnohmotný odpad v podobe ťažkého, kalne zeleno lipového, šedohnedého, špinavého slizu. Kvôli nemu sa človek cíti pri vytriezvovaní citovo biedne, ťažko. Nuž, a chvíľu to trvá, kým sa opilecká aura tohto slizu zbaví. Alkoholom schátrané orgány sú už potiahnuté čiernymi sieťami.

Teória života po smrti hovorí, že práve alkoholici sú na tom na 2. svete veľmi biedne, lebo duši aj po oddelení sa od tela hmotného stále zostáva silná túžba po alkohole, ktorý sa už ale bez fyzického zažívacieho traktu nemá ako uspokojiť. A tak opilci po smrti normálne chodia do krčiem, tisnú sa k tam k ľuďom, ktorí práve pijú alkohol, alebo sa aj ponárajú do nádob s alkoholom, ale alkoholická slasť už neprichádza.

Takže človek, ktorý sa za života neodučil od alkoholu, absolvuje svoju odvykaciu kúru, protialkoholické liečenie až po smrti.

No ale mohol by som si zamudrovať aj o tom, ako poriešiť alkoholizmus. Od žiadostivosti alkoholu vlastne neodúčame telo hmotné, ale aurické citové, kvapalné telo.

Zaujímavé by bolo podumať nad tým, čím nahradiť v aure jemnohmotné kvapaliny, ktoré sú tak vytvárané alkoholom. Hm. Vlastne alkohol v človeku nabudzuje vlastnosti, ktoré patria pod patronát červeného, bojového princípu Marsu. Žeby teda alkohol vytváral v aure červenú bioplazmu?

V malých dávkach ešte svetlé červené, široké sú ešte tie prúdy, ale po požití väčšieho množstva alkoholu sa červeň začne zahusťovať, tmavnúť, modelovať do hrotov, bleskov, a to už sú stavy podguráženej opilosti. Preto asi chlapi chodia často z práce najskôr do krčmy na jeden, či na jedno – aby si v aure aj v hmotnom tele doplnili červenú farbu, ktorá im po pracovnom výkone chýba. Len jaksi po príchode domov túto červeň manželky a deti vnímajú už negatívne.

Alternatívnych cvičení, techník na doplnenie červene existuje mnoho. Napr. nosenie červených vecí, ožarovanie sa červeným svetlom, nosenie červených kryštálov, vdychovanie červenej farby, cvičenia a masáže na aktiváciu ohnivých akupunktúrnych dráh a iné. Možno keby ich alkoholici skúšali, tak by zistili, že im už netreba viac červene z alkoholu. Držím teda všetkým alkoholikom palce, aby sa naučili v sebe harmonicky metabolizovať červeň.

Rudolf Ovsianka