Duchovne drobnosti – Monoteizmus a polyteizmus

V mnohých národoch vládol a aj vládne dodnes polyteizmus, teda utiekanie sa k mnohým božstvám, podľa potreby. Avšak postupne sa stavalo, že niektorí ľudia, ako napríklad starozákonný Abrahám sa začali utiekať len k jednému božstvu, ktoré považovali za to najvyššie, prosili ho o pomoc vo všetkých oblastiach života.

A tak postupne vznikal monoteizmus, jednobožstvo. Obyčajne týmto božstvom bolo božstvo, ktorému sa pripisovala vláda nad nebesami, búrkou, bleskom, hromom. Na podporu tak trochu kacírskej myšlienky, že aj izraelsky Boh sa vyvinul zo starého semitského Boha búrky, by sa dalo uviesť, že keď sa Boh zjavoval Mojžišovi na vrchu Sinaj, tak vrchol Sinaja bol zahalený v oblakoch v ktorých sa blýskalo, hrmelo. Tuto ideu naznačilo aj rímske kresťanstvo, keďže latinsky vyraz pre slovo Boh je Dieu, čo je meno najvyššieho Boha greckej mytologie.

Izraelitom ale monoteizmus dlho nevydržal, lebo začali pokukovať aj po božstvach inych narodov, boli proste svojmu Bohu neverni. Až napokon na prelome letopočtov skupina Izraelitov, ktori sa volali Esejci, vytvorila základ akoby diteizmu – k najvyššiemu Bohu priradila tato komunita 2. božstvo – Kristus.

Nuž a vychovali Ježiša, ktorého dodnes kresťanstvo považuje za hmotne vtelenie tohto 2. božstva – Krista. A Ježiš Kristus pri svojom odchode od apoštolov rozšíril esejsky diteizmus na kresťansky triteizmus, keď apoštolom povedal, že im pošle Ducha tešiteľa, čo sa podľa biblie stalo 10dni po jeho odchode.

Dodnes to slavime ako zoslanie Ducha Svateho. Postupom času kresťania začali vyjadrovať zbožnu uctu a modliť sa aj k inym bytostiam. Vypestovali kult Panny Marie, zaviedol sa pojem "svätý" a "blahoslavený" a tak by sme mohli povedať, že kresťania a zvlášť katolíci sú dnes už tak trochu latentne polyteistickí.

Dnes je v móde oživovať aj kulty starých pohanských božstiev, alebo rôznych anjelov, archanjelov, či prírodných duchov a podobne. Nuž, či je to správne a nakoľko to je správne, to neviem posúdiť. Ale po období pestovania ateizmu pomocou komunizmu a kapitalizmu je už asi aj to pokrok, že takto začínajú ľudia vzhliadať aspoň k bytostiam najbližších vyšších svetov.

Rudolf Ovsianka