Velká Arkána – Smrť

Karta Smrť spája Venušu a Slnko. Pri smrti človek odchádza na večnosť a zažíva pritom uvoľňovanie zlatej, slnečnej energie. Aj smrť môže mať rôzne formy, podoby, nemusí sa tým myslieť iba odumretie hmotného tela. Napríklad bezcitný človek je vlastne citovo mŕtvy. Alebo samotár odumrel spoločensky. Aj jasnovidci hovoria o tom, že v aure človeka vídavajú rôzne temné bloky, štruktúry, ktoré sú tiež akoby formami čiastočnej smrti človeka.

Slnko a Venuša sú dva také typicky ľúbostne, milostné princípy a preto asi existuje hovorový výraz – milovať až na smrť, lebo vybičovanie ľúbostných citov môže viesť až k takýmto temnotám, či aj smrteľnej úzkosti. Aj výraz, "nedokážem žiť bez teba" je častý u zamilovaných.

Túto kartu sa rozhodol prijať aj Ježiš Kristus zrejme z toho dôvodu, že bol už akoby pobádaný k tomu, aby smrť rozsieval, ale to už nechcel, tak smrť prijal a výsledkom bolo pre neho nedeľné, slnečné zmŕtvychvstanie, vznik nového života.
 

Škorpión – slovo smrť tiež patrí k signatúram tohto znamenia.

Kultúra smrti – toto spojenie často dnes používajú kňazi v kázňach. Ide tu hlavne o bránenie sa počatiam a porodeniam detí, teda potraty a antikoncepcia. Píšem to tu, lebo škorpión vládne aj naším pohlavným orgánom.

Nenarodené dieťa sa v duševnom svete v takýchto prípadoch musí zotaviť z prerušeného vtelovania sa do fyzického sveta a nájsť si nových rodičov, vytvoriť nový životný plán.
V aure ženy sa tým tiež vytvorí nejaká tá rana, jemnohmotné poškodenie nielen v oblasti pohlavia, ale aj srdca. A toto tiež môžeme považovať za takú malú, čiastočnú smrť v bytí ženy.

Pokračovaním smrti je teda (aspoň dúfam) regenerácia a obnova k novému životu. Číslo 50 obsahuje v sebe onen päťkový, marsický, červený, trieštivý princíp, ktorý je aj súčasťou škorpióna, plus tie desiatky naznačujú namiešanie tohto čísla s astrálnym, t. j. citovým, duševným svetom. Dokopy je 50-ka čosi ako boj naplnený emóciami.

A N? Kabalisticky môžeme povedať, že N ako Nirvána, teda vytrhnutie do 7. neba. Počas bežného života sa málokomu podarí a aj to len sem tam, vytrhnutie do stavov blaženosti, ale pri smrti takýmto zlatým stavom vedomia prechádza každý človek.

Rudolf Ovsianka