Velká Arkána – Slunce


6. února 2017, autor teoretik,



Táto karta mi pripadá pekne žiarivá, pozitívna. Slnko nás vedie od mesačného snívania k merkúrskemu bdeniu. Je to teda karta zobúdzania sa. V živote človeka je to prechod od škôlkárskeho hrania sa k školskému učeniu sa v 7. roku života nástupom do školy. Angelologicky to bol náš prechod od rajského, sladkého zvieracieho snenia v lone anjelov k samostatnému, vedomému ľudskému bdeniu trochu mimo dosah vyšších hierarchií, teda akoby to vyhnanie z raja. A bránu do mesačného raja stráži pán slnečnej sféry – archanjel Michael. Samostatné slnečné telo mentálne sme si museli zbudovať, aby sme sa vo vývoji posunuli k rozumu a k vedomému bdeniu.


Aké ľudské, či mytologické príbehy by mohli charakterizovať ešte túto kartu? Merkúrsky rozum a jeho zdroj – slnečné relo mentálne sa bdením a premýšľaním opotrebováva, vyčerpáva a tak sa z času na čas musí u nás bdenie vypnúť a ponoriť do ríše snov – teda oddať sa sfére mesiaca, aby sa v nej mohlo zregenerovať. Napadol ma mýtus o bielej mesačnej bohyni Diane a jej milencovi Endymionovi, ktorý bol večne mladý, ale večne spal. Na jednom obraze som videl Endymiona zobrazeného ako spiaceho pastiera(typické merkúrske povolanie) a vedľa neho jeho bielu milú – Dianu s bielymi psami. Obaja vlastne ako predstavitelia merkúrskeho človečenstva vo svojom povolaní pracovali so zvieratami, ktoré sú v stave polonámesačného snenia.

 

Všeobecne by sa dalo povedať, že chovatelia a milovníci zvierat v sebe pestujú kartu Slnko. Musia nad nimi merkúrsky bdieť, ale sami pritom často upadajú do polodriemot, v ktorých sa im zjavuje mesačný svet. Napríklad aj v biblii, keď sa narodil Ježiško, tak chór spievajúcich anjelov, t. j. obyvateľov mesačnej sféry, sa zjavil práve pastierom.


Astrologicky karte Slnko pekne vyšlo priradenie planéty Slnko a kabalistické zlaté písmeno, "R" tiež vykazuje typické slnečné vlastnosti ako sú všemocnosť, sloboda, harmónia.

 

slunce


A zostalo mi tu pri karte Slnko ešte číslo 200. V ňom dvojková polarita, múdrosť, dualita jin-jangu obopína, či preniká do všetkých troch svetov – ducha, duše aj tela.

 

Rudolf Ovsianka







Zařazeno v kategorii Četba na pokračování, Postřehy, Velká Arkána





Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a




Copyright © 2010 Literární net Sůvička