Malá Arkána – Rytier palíc


27. června 2017, autor teoretik,



Bojovník, bojak, ktorý chytí do rúk palicu a začne sa ňou oháňať. V štátnych zriadeniach poznáme prípady, kedy vojsko na čele s nejakým tým generálom prevzalo moc v krajine. Vlastne celá éra komunizmu bola ladená vojensky. Rytieri, vojaci ako vládcovia vzbudzovali v ľudoch typickú vojnovú emóciu – strach. V Nemecku bol takým temným rytierom palíc Hitler, v Rusku Stalin, a u nás Klement Gottwald. No, nad hrôzami rytierovho oháňania sa palicou sa tu viac rozplývať nemusím.

 

Skôr porozmýšľať nad možnou ušľachtilosťou tejto karty. Keď je teda nanajvýš vhodné, aby sa bojovník chopil palice, teda vladárskeho žezla? Ľudovo povedané, keď ľudia okolo nevedia, čo od dobroty, keď nimi plieskajú neresti, sú rozmaznaní, ufrfľaní, leniví, hašteriví a podobne. Alebo keď sú ľahostajne letargickí a treba ich donútiť k nejakej aktivite, aby sa trošku začali rozvíjať.

 

 

Táto karta dosť dýcha revolúciou. A nemusí to byť silou – mocou len politická revolúcia. Dnes takúto úlohu revolucionárov, rytierov palíc často preberajú na seba médiá – televízie, internet. Bojových pochodov vtláčajú redaktori, novinári, tvorcovia programových skladieb televízií do ľudí až priveľa. Len už sa to asi nedá rozoznať, kedy je to ešte zdravé, ušľachtilé burcovanie ľudu do boja proti neprávostiam, a kedy to je už priam krvilačné rozorvávanie emócií červeného typu.

 

Kto môže byť rytierom palíc v rodinnom živote? Asi len otec neposlušných detí, ktorý ale netrestá deti fyzicky, ale skôr akoby právne, t.j. siahne deťom na ich privilégiá v živote rodiny. Napríklad, otec dá deťom "zaracha", alebo im odoberie nejaký predmet, hračku, alebo nedá za trest dieťaťu vreckové, či nepustí dieťa von hrať sa s kamarátmi a podobné drobné represie. V pozitívnom prípade by mohol byť za rytiera palíc považovaný otec rodiny, ktorý vychováva svoje deti vo vzťahu k práci, učí ich aj priebojnosti v živote.

 

Rudolf Ovsianka

 







Zařazeno v kategorii Četba na pokračování, Malá Arkána, Postřehy





Přidat komentář

Pro vložení komentáře je třeba být přihlášen/a




Copyright © 2010 Literární net Sůvička