Literární web Sůvička
Miroslav Búran
Eva
Špinavá
Skladám si hniezdo
zošité z potu a slín
pre naše spoločné dýchanie
vyrobím hlucho tesný priestor
posteliem ho ružami
aby nám rástol do večnosti
potom mi konečne daruješ
malú špinavú ruku
V zemi
zem hlasno dýcha
pod krokmi
hladím ju rukou
vdychujem život
ukladám všetky zárodky
do jesene
zalievam láskou
až kým mi vyrastú
do spásy
Z knihy ŠTYRI RUKY ŽIVOTA
Ilustrace: Ľudovít Ševčík
